Situačné vedenie: teória Herseyho a Blancharda
Teória situačného vedenia od Herseyho a Blancharda je klasickou teóriou vedenia, ktorá vznikla v roku 1969 vydaním ich slávnej knihy „Situačný vodca“. Teória situačného vedenia tvrdí, že najlepší štýl vedenia závisí od zrelosti, schopností a cieľov nasledovníka a nie je pevne určený pre všetkých nasledovníkov.
rysy
- Správanie vodcu a úlohy nasledovateľa: Teória navrhuje, že správanie vodcu je v súlade so zrelosťou nasledovníka.
- Matica vedenia:Hersey a Blanchard vytvorili vodcovskú maticu, ktorá spája stupeň zrelosti s vodcovským správaním vhodným pre danú zrelosť.
- Ciele: Táto teória identifikuje ciele ako dôležité hľadisko pre lídra. Líder musí pochopiť ciele nasledovníka, aby sa im prispôsobil.
Príklady
- Vodca, ktorý pracuje s osobou, ktorej chýba zrelosť, by mal prijať autoritatívnejší štýl vedenia.
- Vodca, ktorý pracuje s osobou, ktorá má vysokú úroveň zrelosti, by si mal osvojiť menej autoritársky a viac situačne orientovaný štýl.
- Líder, ktorý pracuje s osobou, ktorej hlavnou motiváciou je hrdosť, by sa mal spoliehať na techniky pozitívnej spätnej väzby na stimuláciu nasledovníka.
Výhoda
- Táto teória pomáha lídrom pochopiť, že vhodný štýl vedenia pre konkrétneho nasledovníka závisí okrem motivácie a zrelosti aj od mnohých faktorov.
- Táto teória pripomína vodcom, že je dôležité byť flexibilný, pokiaľ ide o smerovanie a vedenie poskytované nasledovníkom.
- Teória situačného vodcovstva pomáha lídrom lepšie porozumieť svojim nasledovníkom a ich potrebám, čo im pomáha budovať vzťah, ktorý ide dlho.
Stručne povedané, teória situačného vedenia od Herseyho a Blancharda je klasickou teóriou, ktorá ponúka vodcom návod na vodcovské správanie, pričom mení štýl vedenia v závislosti od zrelosti, motivácie a cieľov nasledovníkov. Táto teória tiež pripomína lídrom, že je dôležité byť flexibilný pri práci so svojimi nasledovníkmi.
Situačné vedenie: teória Herseyho a Blancharda
La Herseyho a Blanchardova teória Situačné vedenie vychádza z myšlienky, že vhodný štýl vedenia závisí od stupňa individuálnej zrelosti podriadených. Táto teória navrhuje, aby vodca zmenil svoj štýl vedenia v závislosti od úrovne vyspelosti ľudí okolo neho. Táto teória je známa aj ako kontingenčná teória situačného vedenia a je upravenou verziou teórie situačného vedenia, ktorú vyvinuli Paul Hersey a Ken Blanchard. Hlavnými zložkami teórie Herseyho a Blancharda sú štýly vedenia, zrelosť a nepredvídateľnosť.
Štýly vedenia:
- Štýl riadenia: Ide o autoritársky prístup vedenia, ktorý zahŕňa jasné a jasné pokyny, ako splniť úlohu.
- Podporný štýl: Tento vodcovský prístup je založený na podpore a náklonnosti 0, vodca ponúka empatiu, uznanie a podporu.
- Participatívny štýl: Ide o formu zdieľaného vedenia, v ktorom vedúci a podriadení spolupracujú ako tím pri rozhodovaní.
- Štýl delegovania: Je to forma vedenia, pri ktorej vodca verí tímu, že dokončí úlohu, a vedúci jednoducho sleduje pokrok.
Stupeň zrelosti:
Úroveň zrelosti sa vzťahuje na stupeň spôsobilosti alebo schopnosti podriadeného vykonávať úlohu. Nízko zrelý podriadený môže mať malú alebo žiadnu schopnosť úspešne vykonať úlohu, zatiaľ čo vysoko zrelý podriadený bude mať zručnosti a kompetencie na úspešné vykonanie úlohy s malým alebo žiadnym smerovaním. Podriadené úrovne zrelosti sú určené faktormi, ako je odborná príprava, skúsenosti a ochota učiť sa.
Pohotovosť:
Pohotovosť sa vzťahuje na schopnosť vodcu prispôsobiť svoj štýl vedenia úrovni vyspelosti podriadeného. Podľa tejto teórie musí skúsený vodca identifikovať úroveň zrelosti podriadeného a potom prispôsobiť svoj štýl vedenia tak, aby vyhovoval potrebám tohto podriadeného. Napríklad pre podriadeného s nízkou úrovňou vyspelosti by bol vhodný štýl vedúceho direktívny, ktorý poskytuje jasné vysvetlenia, ako splniť konkrétnu úlohu. Na druhej strane, pre podriadeného s vysokou úrovňou vyspelosti by bol vhodným štýlom vedúceho štýl delegovania, v ktorom vedúci zveruje podriadeným zodpovednosť za úlohu a dohliada na nich;
Herseyho a Blanchardova teória situačného vedenia poskytuje rámec pre identifikáciu úrovne zrelosti podriadeného a prispôsobenie štýlu vodcu podľa potreby. Vedúci majú zodpovednosť za identifikáciu úrovne vyspelosti podriadených a za používanie vhodného štýlu vedenia v každej situácii. Táto teória sa ukázala ako užitočný rámec pre lídrov, ktorý im umožňuje meniť štýly vedenia podľa potreby.